Smrť introverta

Štvrtok, 30. septembra 2010

Bravčovina

Môj dedko dokáže veľmi pekne rozprávať. A nie len to. Aj jeho životné príbehy sú krásne dramatické. Napríklad ako po vojne šmelinárčil s mäsom. Pominulo napätie, v ktorom žili ľudia za Slovenského štátu, odmlčali sa kanóny a pušky, vojaci narýchlo utiekli a po sebe zanechali množstvo drobností. Zbrane a strelivo sa zvážalo, zhromažďovalo sa na odovzdanie našej armáde. Predsa ostala niekde pod lavicou (možnože zámerne ju tam niekto ukryl) pištoľ raže 9mm po Nemcoch.


Chovanie dobytka a hospodárenie bolo štátom kontrolované, bolo nutné platiť dane a odvádzať diely z úrody, či zabíjačiek. Najstarší brat, ktorý sa vrátil z vojny, spojil hlavu s bratom najmladším, ktorý odvedený nebol, a s pištoľou začali podnikať. Mnoho ľudí chovalo viac prasiat, pričom pred republikou priznávali iba jedno, ak vôbec. Čierne zabíjačky treba skryť pred očami zvedavých ľudí. Zabíja sa v noci. Celkom rýchlo sa rozkríklo, komu ostal vražedný nástroj a na zavolanie prasa zastrelí, dokonca naporciuje, mäso odkúpi a sám odnesie. A tak niekoľko krát do týždňa sa chodilo po dedinách. Otvorili sa dvere do chlievika, prasiatko si udivene obzrelo hlaveň revolvera a snáď ani nič nepocítilo, keď dostalo vstupenku do neba. Vyčistené mäso sa vložilo do ruksaku a ďalší deň večer alebo ráno nastúpil starý otec na autobus do Prešova, kde ho už čakali oboznámení kupci. Ten chcel karé, ten zase plecko. S jedným prasaťom sa vždy išlo na dvakrát. Výkupná cena bola polovičná oproti predajnej. Neskôr začal mäso voziť do Košíc, kde nosil aj šahovinu. Kúpili si nákladné auto a na ňom prevážali drevo, pod drevo sa skryli dve ružové svinky. Všetko to smerovalo k jednému mäsiarovi. A ako to skončilo? Neviem. Musím sa opýtať. Ale asi znárodnením. Auto pripadlo štátu. Alebo skôr doslúžil pištoľ?

linkuj.cz vybrali.sme.sk





Komentáře


Přidání komentáře...


Vaše jméno:


Váš e-mail:


URL vašich stránek:


Nadpis:


Text: